70. rokov od skončenia 2.svetovej vojny

Napriek tomu, že spomienková tabuľa na oslobodenie našej obce hovorí, že obec bola oslobodená slávnou sovietskou armádou dňa 23.1.1945 história i pamätníci spomínajú na oslobodzovacie boje v obci 2.rumunskou armádou. Na túto skutočnosť história trochu zabúda.

Banská Bystrica, Brezno, Rožňava, Lučenec, Zvolen... A to nie je ani zďaleka úplný výpočet slovenských miest, ktoré pred 70 rokmi oslobodzovali rumunské vojská. Do stoviek našich obcí vstupovali Rumuni buď prví, alebo spolu s červenoarmejcami a jednotkami 1. československého armádneho zboru.

Rumunské vojsko, to vôbec nebol zanedbateľný prívesok frontu, nejaká brigáda či divízia. Išlo o dve vševojskové armády, dovedna 17 divízií pechoty! Ďalej to bol letecký zbor s takmer 250 bojovými lietadlami, tankový pluk s 80 tankami a samohybnými delami plus tylové jednotky.

Na našom území sa vtedy vystriedalo takmer 240-tisíc príslušníkov rumunského kráľovského vojska. Na porovnanie – na oslobodzovaní južných a západných Čiech sa zúčastnilo približne 150-tisíc vojakov armády USA, obsadili podstatne menšie územie a čo všetko sa o nich vie! Rumunské jednotky podstúpili na viacerých miestach tvrdé bitky s nemeckými okupačnými jednotkami. Vari najkrvavejšie boje vybojovali v priestore Oremov Laz. Trvali 43 dní a padlo v nich okolo dvetisíc vojakov.Celkové straty rumunskej armády na území Slovenska dosiahli okolo 65-tisíc osôb, z nich vyše 11-tisíc zahynulo. Väčšinou sú pochovaní na Ústrednom vojenskom cintoríne. Prvé rumunské jednotky prekročili československé hranice už koncom roku 1944. Prvou osadou na našom území, ktorú oslobodili, bola Buzica (dnes súčasť Buzitky) v okrese Lučenec. Stalo sa to 18. decembra.

Ešte pred prekročením hraníc vydal veliteľ 4. rumunskej armády Gheorghe Avramescu rozkaz, v ktorom upozorňoval vojakov, že „vstupujú do krajiny, ktorá nám vždy preukazovala úprimné priateľstvo“ a podľa toho sa majú správať k jej obyvateľstvu.

Ťažké boje zviedli Rumuni o Rožňavu, zúčastnilo sa na nich približne 80-tisíc vojakov a mesto obsadili 23. januára 1945.

Štvrtá armáda podriadená 40. sovietskej armáde útočila v smere Rimavská Sobota – Banská Bystrica – Martin. Prvá armáda pod velením generála Vasileho Atanasia (podriadená 53. sovietskej armáde) postupovala smerom na Slovenské Ďarmoty – Novú Baňu – Myjavu. Čierny Balog oslobodzovali Rumuni spolu s červenoarmejcami 29. januára 1945 v treskúcej zime, teplota klesala až k tridsiatim stupňom.O zle živenom a nedostatočne vyzbrojenom rumunskom vojsku sa zmieňujú takmer všetci pamätníci, píše sa o tom v kronikách. Najčastejšie sa spomína, že namiesto remeňov mali pušky zavesené na špagátoch. „Samozrejme, puška funguje aj bez remeňa,“ reagoval kedysi historik Jozef Jablonický, „ale o čomsi to svedčí.“ Dozbrojenie, ktoré Rumunom spojenci na začiatku sľubovali, však stále meškalo. „Netreba zabúdať, že rozkazy k útokom vydávali rumunským jednotkám zásadne sovietski velitelia a podľa spomienok veteránov im často nezáležalo na taktike či opatrnosti.“

V obci Brdárka sa zviedli ťažké oslobodzovacie boje v horskom teréne Radzima smerom na Rejdovú a Dobšinú. Obec bola oslobodená 23.1.1945.

Večná vďaka patrí všetkým ktorí bojovali v oslobodzovacích bojoch. Na krutosť a biedu vojny si už pamätá málo ľudí ale históriu si treba stále pripomínať aby bola mementom pre všetkých živých.