PRÍRODA A ARCHITEKTÚRA

            Brdárka /555 m.n.m./ leží na južnom úbočí hory Radzim /991 m.n.m./. Táto hora je pozoruhodnou krajinotvornou a dôstojnou dominantou okolia. Vrch je tvorený vápencami a poskytuje živnú pôdu pre vzácnu endemitickú rastlinu - Jazyčník sivý. Brdárka spočíva akoby v slnkom zaliatom náručí okolitých vŕškov a jej malebnosť dotvárajú šíre lúky i sady ovocných stromov,  ktoré ju obklopujú. V dedine i v okolí vyvierajú bohaté pramene kvalitnej pitnej vody. Krajina je prívetivá, porastená prevažne listnatými stromami, každé ročné obdobie ju odeje do pestrých farieb.

            V dedine sa zachovali mnohé domy zo začiatku 20. storočia, niektoré sú už moderne upravené. Ako stavebný materiál sa používali tehly z nepálenej hliny.

            Evanjelický a.v. renesančno-barokový kostol bol postavený v roku 1696 na mieste pôvodného dreveného kostola. V roku 1786 bol prestavaný. Veža pochádza z roku 1850 a vnútorné zariadenie kostola z 18. a 19. stor.  V kostole sa nachádza vzácny historický organ od majstra Wallachyho. Veľmi pozoruhodná je veža postavená v štýle ľudového baroka, krytá cibuľovitou šindľovou strechou, ktorá obsahuje špecifické architektonické kvality.Kostol je zapísaný aj na zozname kultúrnych pamiatok SR.

 

ZAUJÍMAVOSTI V OKOLÍ

            Brdárka leží v Stolických vrchoch Slovenského rudohoria, severozápadne od Slovenského krasu. Tento kraj priam láka milovníkov pešej turistiky i cykloturistiky spoznať jeho krásy - Zádielskú tiesňavu s pozoruhodnými krasovými útvarmi a osobitou flórou, Silickú a Muránsku planinu. Navštíviť možno aj neďaleký Slovenský raj a okúpať sa v Dobšinskej Maši. Oblasť horného Gemera je typická zaujímavými jaskyňami - Domica, Dobšinská ľadová, Gombasecká, Ochtinská aragonitová. Ich vzdialenosť z Brdárky je od 20 do 35 km.

            Obdivovateľov kultúrnych pamiatok určite zaujmú cenné stredoveké fresky v gotických kostoloch v Koceľovciach, Ochtinej, Štítniku. Moc a slávu šľachticov nám pripomínajú hrady - Krásna Hôrka, vodný hrad v Štítniku a kaštieľ v Betliari.

            Udržiavaním ľudových remesiel a tradícií, ľudovou architektúrou a folklórnymi slávnosťami je vychýrená obec Rejdová, vzdialená pešou trasou od Brdárky 5 km.

 

     Brdárka a jej okolie môže, vzhľadom na prívetivú a nevhodnými zásahmi  civilizácie pomerne nenarušenú krajinu, poskytnúť návštevníkom dobré podmienky na oddych a relaxáciu. Niektorí obyvatelia ponúkajú ubytovanie v tradičných vidieckych domoch, alebo možnosť stanovať. V okolí je možné zbierať lesné plody a liečivé byliny.

Každoročne v auguste sa v tu konalo podujatie “Leto v Brdárke” zamerané na skrášľovanie obce a “Folklórny večer”s ľudovou zábavou. Podujatia sa opakovali 13 rokov. Ich konanie sa obmedzilo až úplne zaniklo pre nedostatok financií ale aj nedostatok pracovných síl potrebných na organizovanie týchto podujatí.

 

 

Kostol a organ

V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:

Factum per me DanIeLeM WaLLaChI In Monte S Georgii et erectum Diebus Novembris (v preklade: Vyhotovil ma Daniel Wallachy zo Spišskej Soboty a postavil v novembri 1762). Podľa tohto písaného dokumentu s chronogramom nástroj vyhotovil v roku 1762 Daniel Wallachy, organár zo Spišskej Soboty (v minulosti Georgenberg. resp. Mont St. Georgii, maď. Szepesszombat). Nástroj má teda už viac ako 250 rokov.

V ozdobnej kartuši nadstavca organovej skrine je citát z Biblie: LAUDATE EUM IN TUBIS ET ORGANO PSAL. CL. (v preklade: Chváľte Ho trúbami a organom, Žalm 150)
Vďaka tomu, že sa organ zachoval prakticky kompletný a v intaktnom stave, ako aj vďaka svojej zvukovej výbave (5 znejúcich registrov, Tremulant a „bubny“) a pôvabnej architektúre skrine, je po kompletnej obnove ukážkovým príkladom barokových pozitívov na Slovensku a zároveň reprezentatívnym dielom svojho autora. Podľa organárov Mgr. Ing. Mariána Mušku a Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku, ktorí nástroj reštaurovali, je to jediné kompletne zachované dielo D. Wallachyho na Slovensku a jeden z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území.

V roku 1999 bol začatý organologický prieskum nástroja a vypracovaný návrh na jeho obnovu. Po demontáži bol prevezený do Organárskych dielní v Žiline, kde sa začali prvé práce na jeho obnove. Pre nedostatok finančných prostriedkov boli práce zastavené a nástroj bol uložený v dielňach. Vďaka grantu z Ministerstva kultúry SR bola v roku 2009 reštaurovaná organová skriňa a rezbárska výzdoba reštaurátorkou Andreou Dobošovou z Bratislavy. Až v roku 2015 bolo možné pokračovať v reštaurovaní nástrojovej časti vďaka ďalšiemu grantu z Ministerstva kultúry SR. Napriek tomu, že výška pridelených prostriedkov nebola dostatočná, bola urobená podstatná časť prác, aby bol organ funkčný. Po prevoze do kostola v Brdárke v decembri 2015 bol opätovne zmontovaný na pôvodnom mieste, zostavený do celku, naintonovaný a naladený. Chýbajúce finančné prostriedky pre reštaurátorov poskytli Združenie právnických a fyzických osôb Gotická cesta Rožňava a Združenie pre záchranu kostola v Brdárke, o.z.

Organ na empore Foto M DetkoReštaurovanie tak starého nástroja si vyžadovalo náročné pracovné postupy – od vyčistenia stáročných depozitov prachu a iných nečistôt, cez konzerváciu a petrifikáciu drevených častí a výrobu chýbajúcich a úplne zničených drevených píšťal, odhrdzenie kovových častí, vyčistenie cínových píšťal a výroba chýbajúcich, nové kožovanie klinových mechov, opravu a rekonštrukciu zničenej klaviatúry s doplnením chýbajúcich častí, obnovu a opravu tónovej a registrovej traktúry, Tremulantu a bubnov až po kompletizáciu nástroja so skriňou a následnú montáž v kostole. Špeciálnou a pre hudobný nástroj dôležitou činnosťou bola obnova pôvodného zvukového obrazu a umelecká intonácia so snahou zachovať originálny barokový zvukový obraz, jasný, svieži až priebojný tón. Podľa reštaurátorov - organárov je zvuk brdárskeho organa na taký malý nástroj nezvyčajne silný, žiarivý, striebristý (kovové registre), u drevených registrov je tón mierne zamatový s jasným alikvótnym zafarbením.

Od polovice 18. storočia až do polovice 20. storočia tvoril brdársky organ neodmysliteľnú súčasť hudobnej kultúry v malebnej dedinke na Gemeri – Brdárke. Potom sa na dlhé desaťročia odmlčal. Združenie Za záchranu kostola v Brdárke o. z. sa bude naďalej snažiť o jeho sfunkčnenie a oživenie pre bohoslužobné účely, ale aj o prezentáciu jeho čarovných tónov na organových koncertoch lokálneho, príp. celoslovenského významu určených pre širokú verejnosť i odborníkov z oblasti hudobnej vedy.
Edita Kušnierová

 Fotografia: M. Detko